NAJneobyčajnejšie maratóny

MARATÓN NA BEŽIACOM PÁSE

„Je to nuda!“ – odpovie väčšina bežcov na otázku, prečo pri tréningu vo väčšej miere nevyužívajú bežiaci pás. A tak aj napriek tomu, že bežiaci pás môže byť veľmi efektívny tréningový nástroj, mnohí bežci ho stále považujú iba za nevyhnutné zlo a pokiaľ sa dá, zďaleka ho obchádzajú.  No nájdu sa aj výnimky – tí, ktorí beh na bežiacom páse nielen vyhľadávajú, ale dokonca na ňom odbehnú maratónsku vzdialenosť, dokonca i viac! Ročne sa konajú desiatky pretekov v behu na bežiacom páse, mnohé z nich majú aj charitatívny rozmer. Organizátori usporadúvajú preteky často na miestach, kde sa prirodzene združujú masy ľudí – na námestiach či v obchodných centrách, aby tak bežcom vytvorili príjemnú divácku kulisu. Držiteľom svetového rekordu v behu na bežiacom páse je od roku 2006 Američan Eric Blake, ktorý maratónsku vzdialenosť odbehol za 2:21:40.

BEH DO SCHODOV

Beh do schodov je fyzicky extrémne náročný šport, jeho popularita však rapídne rastie a priamo úmerne sa zvyšuje aj počet podujatí, ktorých sa môžu fanúšikovia tohto športu zúčastniť. Tie najvýznamnejšie podujatia sa konajú každoročne v New Yorku (Empire State Building Run-Up), ale napríklad aj v Hong Kongu či Pekingu. Preteky sa často konajú na schodiskách výškových budov, ktoré slúžia ako únikové cesty a v bežnom živote sa prakticky vôbec nevyužívajú. Na schodoch sa preto hromadí prach, sú nevyvetrané a navyše bežcov „na trati“ nepovzbudzujú žiadni diváci. Ale sú aj preteky, ktoré sa konajú pod holým nebom  – napríklad Niesen Trappenlauf vo Švajčiarsku, či najnáročnejší beh do schodov Mount Everest Stair Marathon, ktorý sa každoročne koná v nemeckom Radebuele. Počas behu prekonajú bežci 8848 výškových metrov (čo je výška Mount Everestu) a zabehnú dĺžku dvoch maratónov (84km). Za jediný deň musia zdolať 39 700 schodov smerom hore a toľko isto smerom dole. Trúfli by ste si?

INDOOR MARATÓN

Patríte k tým bežcom, ktorí sa radi pri behu prepnú na autopilota a nechajú sa unášať vlastnými myšlienkami? Vyskúšajte indoor maratón, ktorý v posledných rokoch zažíva nebývalý boom. Indoor maratóny nie sú pritom žiadnou novinkou – na začiatku 20. storočia sa organizovali pomerne často, pretože umožňovali organizátorom vyberať od divákov vstupné. V roku 1909 sa konal slávny maratón v Madison Square Garden v New Yorku, ktorý pred zrakmi tisícok platiacich divákov vyhral asi najväčší olympijský „smoliar“ všetkých čias Pietri Dorando. Dnes sú indoor maratóny exkluzívna záležitosť – na trati totiž môže byť súčasne iba niekoľko desiatok pretekárov. Navyše, kde inde sa vám môže pritrafiť, že budete bežať bok po boku s najrýchlejším bežcom v štartovom poli a to hneď niekoľko krát? Počet kôl logicky závisí od dĺžky oválu a zvolenej disciplíny, smer behu sa spravidla mení každých 30 min. Ak vás láka podobné dobrodružstvo, vyskúšajte podujatie Hallenmarathon v nemeckom mestečku Senftenberg. Súťažiť môžete v krátkych disciplínach, ale aj v polmaratóne, maratóne, dokonca aj v behu na 50KM. Uff…

MARATÓN V SOĽNEJ BANI

Každý rok sa začiatkom decembra koná v nemeckom Sonderhausene maratón v soľnej bani,  v hĺbke cca 700 m pod zemou. Prostredie soľnej bane prináša so sebou niekoľko nie veľmi príjemných špecifík – v bani je extrémne sucho (menej než 30% vlhkosť vzduchu) a pomerne teplo (23 – 30 stupňov). Navyše je tam úplná tma a hoci organizátori zabezpečujú aspoň aké – také osvetlenie, je dobré, ak sa bežci vybavia vlastnou čelovkou.  Maratónsku vzdialenosť dosiahnu pretekári zabehnutím približne desiatich okruhov, pričom počas jedného okruhu vystúpajú takmer 100 výškových metrov (a samozrejme toľko isto aj smerom dole). Nerovný povrch tvorí miestami skala a štrk, inde zas soľ alebo hlina. Už pri prihlasovaní upozorňujú organizátori záujemcov na skutočnosť, že takýto maratón si vyžaduje špecifický tréning.  Podobné podujatie sa koná aj na ďalších miestach – napríklad Kristallmarthon v Merkers. Tu sa maratón beží v hĺbke 550 m pod povrchom zeme a bežci majú na výber aj kratšie disciplíny – polmaratón a beh na 10KM.