Hľadáte inšpiráciu pre ďalšie maratónske zážitky, nové výzvy a neprebádané destinácie? Nechajte sa inšpirovať príbehom jedného z nás – nadšeného maratónskeho bežca a cestovateľa Martina, ako si nedávno splnil svoj cestovateľský aj bežecký sen v Stockholme.

 

Na maratón v Stockholme som sa prihlásil ešte v júni 2016, takmer rok vopred. Počas celého roka som sa naň tešil a moje očakávania sa stupňovali spolu s blížiacim sa termínom pretekov. Stockholm som si vybral preto, lebo ma veľmi zaujalo video z ročníka 2016. Bolo z neho doslova cítiť úžasnú atmosféru a páčila sa mi aj krásna architektúra tohto mesta. Navyše Stockholm som mal už dávnejšie na svojom cestovateľskom „bucket liste“ a chcel som ho navštíviť. Odkedy behávam maratóny, snažím sa dovolenku v zahraničí vždy zladiť s termínom konania maratónu alebo polmaratónu v mojej cieľovej destinácii.

Do Stockholmu som pricestoval s manželkou, ktorá mi robila podporný tím. Samého by ma to ani nebavilo a je to oveľa lepšie, keď ma v cieli pretekov čaká niekto blízky, s kým môžem hneď zdieľať svoje pocity z pretekov. Prvé 2 dni sme strávili prehliadkou Stockholmu. Nebolo to síce pred pretekmi optimálne, keďže každý deň som nachodil v priemere 20 tisíc krokov. Ale krása Stockholmu, ktorý sa nazýva aj Benátky severu, vám nedovolí sedieť v hotelovej izbe a myslieť iba na maratón. Okrem pamätihodností v centre mesta (kráľovský palác, parlament a radnica, v ktorej sa každoročne udeľujú Nobelove ceny) nás najviac zaujal ostrov Djurgården, ktorý leží v tesnej blízkosti centra Stockholmu. Prvý deň sme si tento ostrov pozreli z lode, ktorá ho oboplávala a na druhý deň sme si ho celý prešli pešo. Zároveň som si tak mohol pozrieť časť maratónskej trate, ktorá križuje tento ostrov v úseku 23,5-27,5km. Na ostrove Djurgården sme navštívili aj skanzen s ukážkami severskej ľudovej architektúry, prevažne z 19. storočia. Veľmi milo ma prekvapilo, že v týchto vyše 200 ročných domčekoch boli živí obyvatelia (zamestnanci skanzenu), ktorí boli oblečení v dobových kostýmoch a plynulou angličtinou nám porozprávali o spôsobe života vtedajších obyvateľov rôznych regiónov Švedska. Pri dome bola spravidla aj farma s hospodárskymi zvieratami.  V areáli skanzenu sa nachádza aj zoologická záhrada, ktorá zaujala najmä detských návštevníkov. Na záver prehliadky skanzenu sme sa dostali aj do historického mestečka, v ktorom boli v jednotlivých domoch rôzni remeselníci, ktorí predvádzali ukážky vtedajších remesiel.

V sobotu 3.júna 2017 však už pre mňa nadišiel deň D, keď som po roku očakávania konečne mohol zabehnúť maratón v Stockholme. Počasie bolo takmer ideálne – teplota 15°C, zamračené a iba veľmi slabý vietor. Štart bol netradične o 12:00 hod. (1. vlna) resp. 12:10 hod. (2. vlna). Hoci som si mohol vďaka tomu dlhšie pospať, aj tak som už bol o 8:00 hod. bdelý a čakanie na maratón bolo pre mňa nekonečné. Cestou z hotela som stretol Švéda, pre ktorého to mal byť jeho prvý maratón a pridal sa k nám aj starší bežec z Kanady, ktorý zabehol už 52 maratónov. Mladému Švédovi sme tak dali ešte niekoľko rád, čoho sa má vystríhať, hlavne aby neprepálil tempo v úvode pretekov, čo by sa mu mohlo po 30.kilometri vypomstiť.

Pred štartom maratónu som stihol ešte navštíviť atletický štadión, kde sa konali letné olympijské hry v roku 1912 a kde bol umiestnený cieľ maratónu. Genius loci tohto miesta je úchvatný a predstava, že o niekoľko hodín dobehnem na tento štadión, bola pre mňa veľmi motivujúca. Na mobilný telefón som tu natočil videopozdrav pre mojich priateľov a fanúšikov, ktorí ma podporovali a fandili mi na diaľku prostredníctvom siciálnej siete. Zároveň som mal možnosť sledovať elitných maratóncov, ktorí sa rozklusávali na tartanovej dráhe. Beh je krásny aj v tom, že hobby bežci môžu športovať spolu so špičkovými bežcami, čo je v iných športoch prakticky nemožné.

Organizácia maratónu v Stockholme bola bezchybná, aspoň ja som sa skutočne nemal na čo sťažovať. Do štartovného koridoru F som sa po absolvovaní predštartovného rituálu dostal v  časovom prestihu, aby som si ešte vychutnal predštartovnú atmosféru. Prešmykol som sa na začiatok tohto koridoru a až následne som si uvedomil, že vďaka tomu budem vybiehať z prvého radu 2. vlny. Najprv som sa tomu veľmi potešil, lebo ešte nikdy som neštartoval z prvého radu. Ukázalo sa však, že na maratóne to nebola až taká výhoda, pretože po štarte som začal veľmi prepaľovať tempo, keďže predo mnou ma nikto neblokoval a za mnou sa valila celá vlna bežcov. Až po 3 minútach po štarte som dokázal skrotiť moju túžbu bežať rýchlo a spomalil som na tempo, ktoré som mal stanovené ako optimálne pre moju aktuálnu úroveň výkonnosti.

Maratón v Stockholme nie je tak rovinatý, ako napr. maratón v Berlíne, ale stúpania našťastie nie sú príliš ostré a časovú stratu vo výbehoch som potom dohnal pri zbehoch. V meste navyše panovala úžasná atmosféra, ktorú vytvorili domáci diváci skandovaním švédskeho heja, heja. Dokonca som popri trati stretol aj Slovákov s vlajkami, ktorí prišli povzbudiť iného bežca zo Slovenska. Keď som im zakričal Slovenskooo, tak boli doslova vo vytržení a ja s nimi tiež. Aj tu sa mi potvrdilo, že človek si svoju národnú hrdosť casto uvedomí práve v zahraničí.

Minimálne na každom kilometri boli hudobníci alebo DJ, ktorí nás hecovali rockovou alebo dancefloorovou hudbou. Veľmi mi pomohlo aj to, že stredná časť maratónskej trate išla cez už spomínaný ostrov Djurgården. Veľmi rád behám v prírode a tak bola táto zmena pre mňa veľmi vítaným osviežením. Maratón tak nebol taký monotónny, ako tomu býva v prípade typických mestských maratónov.

Maratón v Stockholme bol pre mňa výnimočný aj v tom, že som zabehol celú trať bez viditeľnej krízy, vďaka čomu sa mi na 7. pokus konečne podarilo dosiahnuť výsledný čas pod 4 hodiny. Môj predštartovný cieľ som prekročil takmer o 6 minút časom 3:54:12. Asi 2 kilometre pred cieľom mi moja manželka podala slovenskú vlajku, ktorú som potom zdvihol nad hlavu na atletickom ovále historického olympijského štadióna. Aj tam boli slovenskí fanúšikovia, s ktorými som mal ďalšiu krásnu interakciu. Dobeh do cieľa bol skutočne veľmi emotívny a ostala mi naň krásna spomienka vo forme videa, ktoré je bezplatne k dispozícii pre všetkých pretekárov.

Po dobehnutí do cieľa som sa ocitol medzi ďalšími šťastnými maratóncami, moja radosť tak bola ešte znásobená radosťou ostatných pretekárov. Po obligátnej selfie s medailou som sa pomaly presúval do zóny pre finišerov, vychutnávajúc si nahromadené endorfíny a pocit víťazstva nad sebou samým.

Do Škandinávie sa chcem určite ešte vrátiť. V Štockholme bude od roku 2018 nová maratónska trať, takže to bude úplne iný maratón, než tohto roku. Majestátny dobeh na olympijský štadión však našťastie zostane zachovaný aj v budúcich rokoch.

Autor: Martin Detvaj, maratónec a cestovateľ

Komentáre