V Ríme som bola naposledy pred pätnástimi rokmi. Cestovali sme takmer 24 hodín v Karose bez klimatizácie, v batohoch sme mali zbalené rezne a vo vrecku pár drobných talianskych lír, ktoré nám vystačili na kúpu niekoľkých pohľadníc a lacných suvenírov. Za pätnásť rokov sa toho veľa zmenilo. Letenky už nie sú nedostupný luxus a tak sme sa do Ríma vybrali opäť – nielen za poznávaním, kultúrou a nákupmi. Čerešničkou na torte mal byť nočný, desaťkilometrový beh centrom tejto talianskej metropoly.

~~~Je ľahké sa do Ríma zamilovať~~~

Ohúri vás svojou slávnou minulosťou…

sights

…opantá všetky vaše zmysly…

food

…a podmaní si vás svojou živelnosťou.

streets

 

~~~Corriroma~~~

Dni sú v Ríme dlhé a skutočný život začína až po západe slnka. Reštaurácie a bary sa naplnia do posledného miesta, ulice sa zmenia na promenády a námestia ožijú kultúrou. Starobylé pamiatky vystúpia z tmy a hra svetiel im dá ešte mystickejší nádych. A práve v takejto atmosfére sa uskutočnil nočný, desaťkilometrový beh centrom mesta.

night-view

Už od svojho vzniku sa toto podujatie teší veľkej obľube predovšetkým medzi miestnou bežeckou komunitou. V roku 2013 sa uskutočnil už jeho siedmy ročník. Štart a cieľ behu bol v samom srdci Ríma – na námestí Piazza del Popolo.

run

Atmosféru, ktorá vládla na námestí pred štartom snáď ani nie je možné opísať. V jednej polovici námestia sa konal hromadný rozklus. Bežci sa do neho spontánne a húfne zapájali a človek mal pri pohľade na ten krúžiaci dav pocit, že sa mu z toho zatočí hlava. V druhej časti námestia sa zatiaľ pomaly napĺňal štartový koridor. Úderom 22. hod. zaznel štartový výstrel. Hudba z reproduktorov nám  rozpumpovala krv a hlasné povzbudzovanie divákov nás hnalo dopredu. Trať  viedla po najväčšej nákupnej triede Via del Corso a po niekoľko sto metroch zahla prudko do ľava. Bežali sme v ústrety španielskym schodom, na ktorých sa tlačili stovky divákov. Odtiaľ nás trať vyviedla do širšieho centra a množstvo divákov pri trati postupne ubúdalo. V miernom stúpaní sa štartové pole natiahlo a bežalo sa voľnejšie. Trať bola výrazne značená a až na jeden kratučký úsek v parku Borghese aj dobre osvetlená. Posledný kilometer sme sa priam zviezli dole kopcom, trať sa vlnila až na námestie Piazza del Popolo. Už z diaľky bolo počuť hlas moderátora, ktorý povzbudzoval bežcov k záverečnému šprintu. Na námestí zavládla napriek nočnej hodine bujará nálada a dav sa začal pozvoľna rozchádzať až okolo polnoci.

Hoci ani zďaleka som nezabehla svoj najlepší čas na desať kilometrov, nočný beh v Ríme je určite jeden z najkrajších behov, ktoré som zatiaľ absolvovala. Už dnes viem, že sa do Ríma vrátim opäť, dúfam len, že to bude čím skôr.

Text a foto: obehnisvet.sk

Komentáre